~* Edit 10.4.2014 9:42 ~ Som doma chorá.. :( *~
.

Zrada ~ 5. kapitola

20. october 2013 at 12:19 | ~* Candy *~ |  Zrada (Betrayal)
-----------------------------------------------------------------------------

Zobudila som sa v tej istej chatke, v ktorej som zaspala. Ale aj tak bola iná. Bola uprataná. Slnečné lúče dnu prenikali cez perfektne umyté okno, ktoré bolo ešte predtým ufúľané.
Ja som sa tiež zmenila. Už som nemala oblečené moje rifle a obľúbené bavlnené tričko, ale mala som oblečenú ručne šitú nočnú košeľu zo zamatovej látky.

Vonku už nebolo ticho. Počula som hlasy. Známe hlasy. Alebo aspoň jeden som poznala. Hlas mojej spolužiačky, s ktorou som sedela.
Pomaly som sa zodvihla. Nikdy v živote by ma nenapadlo, že táto chatka by mohla byť niekedy takáto prítulná.
Dvere a steny boli také ako predtým, no k jednej posteli pribudli čudne poskladané lavičky s ešte čudnejšími poťahmi. Všimla som si tam aj poličky s naskladanými vecami.
Vstala som z postele a vtom vošla Liss. Bola presne taká, ako v škole. Ibaže nemala oblečené to, čo v škole. Na sebe mala dlhú sukňu s korzetom.
"Liss? Čo sa to tu deje?" Prekvapene a ustarostene som sa spýtala. Liss sa na mňa veselo usmiala a prišla ku mne.
"Mira, nestrachuj sa, všetko ti postupne vysvetlím, ale najprv si obleč toto." Povedala a podala mi presne to, čo mala oblečené ona.
Neveriacky som na ňu pozrela, ale veci som si od nej vzala. Na stene viselo aj malé zrkadlo, ale zarazilo ma, že tu nemajú žiadne líčidlá. Pomaly som sa obliekla a Liss mi zašnurovala korzet. Stále som rozmýšľala, ako je vôbec možné, že som tu. A kde to vôbec som?
Nemala som ani tušenia. Keď som bola už hotová, nahnevaným pohľadom som sa Liss opýtala: "Vysvetli mi, došľaka, čo sa to tu deje!" Neodpovedala.
"No tak!" Zasyčala som na ňu po chvíli mlčania.
Zrazu sa otvorili dvere. Dnu vošiel Dilen. Už som len vraždila pohľadmi. "Alebo ty!" Zakričala som a ukázala naňho prstom. "Povedz mi, čo sa to tu deje!" Teraz som už vrieskala.
"Pamätáš, ako som ti hovoril, že nie som z tvojho sveta, teda, že som z inej doby?" Začal prekvapujúco pokojným tónom.
"No, pamätám." Odpovedala som.
"Toto je môj svet." Povedal a ukázal von oknom. "A ty si tu, pretože sa domnievame, že práve ty spĺňaš legendu."
"Čo? Akú legendu, preboha .. Už aj sa chcem vrátiť!" Začala som sa prechádzať po chatke. Už som ďalej nezniesla tie kecy.
"Prosím, aspoň si to nechaj vysvetliť." Vstúpila do toho Liss.
"A," ukázala som na Liss, "čo ty tu robíš?" Hlas sa mi nenormálne triasol.
"Čo to má, sakra, všetko znamenať?" Sadla som si na posteľ a rozplakala som sa. Liss prišla ku mne, sadla si vedľa mňa a objala ma.
"Všetko ti vysvetlíme." Utešovala ma. "Ja som ..," začala Liss, no asi ju nenapadol vhodný výraz, "ja neviem, ako ti to mám povedať .. Som ´služobník prírody´, teda .. čarodejnica." Povedala a ja som sa hneď zháčila. Odtiahla som sa od nej. "Čo? .. Čože si?" Preboha, povedala som si v duchu, kam ma to dostali?
"Som čarodejnica. Ja som ťa sem dostala pomocou zaklínadla. A .." Nestihla dopovedať, pretože som ju prerušila. "A, rada by si mi povedala, kde to vlastne som .." Už som sa trochu upokojila. Dilen otvoril ústa, asi chcel niečo povedať. "Nie, nech mi to vysvetlí Liss." Skočila som mu do (ešte nezačatej) reči.
"Tak, asi by som mala začať tým, že ani ja, ani Dilen nie sme ľudia. Ja som čarodejnica a Dilen .. by ti to asi mal povedať sám." Oznámila a pozrela sa na Dilena.
Dilen prišiel bližšie ku mne a vzal ma za ruku.
Postavila som sa a šla s ním. Vyšli sme von z chatky. Oslepili ma žiarivé lúče slnka, no pomaly som si zvykala.
Okolie chatky sa veľmi podobalo na to, ktoré okolo nej bolo predtým, no bolo krajšie a zachovalejšie. Drevený plot bol ten istý, ale nebol až taký schátraný, ako predtým. V uliciach bolo veľa ľudí, či už oblečených tak ako ja, alebo trochu chudobnejšie. Okolie vyzeralo ako veľké trhy.
Krásny a čistý vzduch mi napĺňal pľúca. Dilen ma stále viedol, až kým sme nevyšli na lúku.
Panebože, veď to bola tá lúka, ktorú som videla vo svojom sne. Nemohla som tomu uveriť. "Je to zasa iba sen?" Opýtala som sa ho dúfajúc, že nie je.
"Nie, toto je skutočnosť. Toto je svet, ktorý som ti ukázal v tom sne. A tie obrázky, ktoré si videla v tom parku, som ti tiež ukázal." Hovoril. Teraz mi to konečne dávalo zmysel, už som vedela, odkiaľ som poznala tie obrazy.
"Ale ako to? Ako je to možné?" Otočila som sa naňho. Pousmial sa na mňa a pokračoval: "na tejto lúke som zažil tie najkrajšie, ale aj najhoršie zážitky v mojom živote. Nevieš si ani len predstaviť, čo bol ten najhorší. A práve ten mi zmenil život. Ja som sa kvôli nemu zmenil." Povedal zamyslene. Zamračila som sa a ihneď som pustila jeho ruku.
Chvíľu som rozmýšľala nad tým, čo mi povedal, ale nedávalo mi to zmysel. Iba ak ..
Rozbehla som sa. Preč od Dilena. Chcela som sa len presvedčiť. Objavil sa predo mnou presne ako v tom sne. Viac som už neutekala.
"Takže je to pravda, ty si .." Nejako som si nevedela spomenúť, čo som chcela povedať.
"Upír, áno, ja som upír. Viem, asi ti to pripadá nemožné ale .." Zasekol sa.
"Nie, ja .. teda nie, nepripadá mi to nemožné. Po tom, čo sa dnes už stalo .." Odpovedala som mu. O necelú minútku ma zvalil na zem a pokračovali sme v tam, kde sa môj sen skončil.

Opäť trochu dlhšia kapitola :D Enjoy it!
 


Comments

1 Lía. - gold-dream Lía. - gold-dream | Web | 20. october 2013 at 16:22 | React

Candy, čím dalej, tým viac som in love with your story ♥

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Reklama
Follow on Bloglovin

COPY ONLY WITH SOURCE !! | ~* Candy *~

Flag Counter
...