~* Edit 10.4.2014 9:42 ~ Som doma chorá.. :( *~
.

Zrada ~ 4. kapitola

17. october 2013 at 22:16 | ~* Candy *~ |  Zrada (Betrayal)
-----------------------------------------------------------------------------

"Čo si zač?" Vystrašene som sa ho spýtala. Bol ešte prekvapenejší.
"Prečo sa pýtaš, keď to vieš?" Zarazil sa.
"Neviem to, preto sa pýtam." Odpovedala som mu.
"Som .. človek." Odpovedal, ale trochu váhal.
"Nie, nie si človek. Človek nedokáže to, čo ty. Povedz mi, čo si zač." Srdce som mala už niekde v krku a celá som horela. Ale nebála som sa ho. Aj keď je, čo je.

Hlavou mi prebehlo pár obrázkov. Bol na nich Dilen. Vyzeral .. vyzeral ako vrah. Neviem odkiaľ som tieto obrázky mohla poznať, alebo kde som ich mohla vidieť.
"Teraz už vieš, čo si chcela vedieť. Už vieš, čo som zač." Povedal a odvrátil pohľad.
"Vrah?" Už som mala slzy na krajíčku. Stála som tam a nemohla som sa ani pohnúť. Otočil sa späť ku mne. Vzhľadom na situáciu mal až veľmi pokojný výraz.
"Niečo v tom zmysle." Povedal a už ho nebolo. Jednoducho zasa zmizol. Ostala som v parku sama.
Skĺzla som na lavičku a rozplakala sa. Chalan, ktorého som ani nepoznala, a do ktorého som sa zamilovala ma nechal v parku úplne samú.
Cítila som chlad. Akoby som stratila niečo, čo som milovala a tak veľmi potrebovala. Tento pocit sa nedá ani opísať. Bolo to strašné. Bola som taká opustená.
Vrátila som sa domov a v izbe som sa rozplakala ešte väčšmi. Preplakala som ešte celú noc a ráno ma zasa čakala škola. Nechcela som sa tam vrátiť. Povedala som, že sa necítim dobre a nikam som nešla.
Ostala som sama. Rodičia odišli do práce. O dve hodiny niekto zaklopal na dvere. Zbehla som dole schodmi a prekľučkovala medzi ešte nevybalené tašky s vecami. Otvorila som dvere a pred nimi stál Dilen. Rukou sa opieral o jednu stranu zárubne.
Chcela som dvere zatvoriť, ale bol rýchlejší a chytil ich skôr ako ja.
"Čo odo mňa chceš?" Stále som sa snažila zatvoriť dvere. No, mohla som sa snažiť ako som chcela, bol silnejší.
"Chcem sa len porozprávať." Povedal a tváril sa veľmi pokojne. Pomaly som vykročila z dverí a zavrela ich. Bola som neistá. V tej chvíli som nebola sama sebou. Nevedela som, čo mám od tej chvíle očakávať..
"No, čo odo mňa chceš?" Opýtala som sa znova. Túžila som naňho zabudnúť. Nepoznať ho. Nič také, som v živote necítila, ale bola to pravda. Potrebovala som sa s tým vyrovnať a proste len .. zabudnúť.
Dilen bol vážne čudný. Žiadnu mimiku som si na jeho tvári nevšimla. Pripadal mi, ako keby mohol dlhé hodiny stáť bez pohnutia a nič sa mu nestane ..
"Poď so mnou." Povedal naťahujúc ruku mojím smerom.
Bála som sa, ale pomaly som mu moju ruku vložila do jeho dlane.
Vykročili sme bok po boku a išli sme von z dediny. Po niekoľkých minútach, ktoré mi pripadali ako večnosť, začal rozprávať.
"Nie som taký, ako ostatný ale nelíšim sa od nich. Výzor mám ako normálny človek, no vnímanie nie. Ale, nejde len o vnímanie." Rozprával bez prestávky a ja som ho len nečujne počúvala.
"Jediná vec, ktorá by ťa mohla zaskočiť je tá, že nie som z tohto sveta. Teda som, ale nie z tohto obdobia." Pokračoval, ale ja som naňho už len bez slov pozerala.
Uvedomila som si, že tam nechcem byť. Chcela som byť v teple domova. Ale jeho prítomnosť to nejako menila. Stále, keď som pomyslela na domov, hneď som naň aj prestala myslieť. Ďalej rozprával, ale ja som už nemala silu vnímať jeho slová. O 3 hodiny neskôr sme sa zastavili pred malou chatkou. Bolo to už dosť ďaleko od môjho domu.
Už som takmer spala a podlamovali sa mi kolená. Dilen mi dodával silu, aby som na cestičke k chate nespadla a nezaspala tam.
Chatka bola ohradená už chátrajúcim dreveným plotom. Dnu boli vysadené stromy a všade na zemi bola burina zmiešaná s trávou. K dverám viedol uzučký chodník vysypaný kameňmi a sem tam rástol nejaký kvietok. Bol tam čerstvý vzduch. Iný ako v meste či dedine.
Zdalo sa, že v chatke už nik nebýva. Vyzerala dosť zachovalo, ale nebola postavená v štýle dnešných chatiek. Neboli tam ani poriadne tehly, iba tie starodávne, zo slamy a kade čoho.
S Dilenom sme prešli po chodníku až k dverám. "Prosím, poďme preč." Povedala som to tak ticho, že kto vie, či ma vôbec počul.
Z tohto miesta som mala zlý pocit a chcela som čo najrýchlejšie vypadnúť. Problém bol však v tom, že Dilen ma nepustil, pretože keby to urobil, na mieste by som zaspala. Či už by to bolo na chodníku alebo v chatke.
Dilen otvoril dvere, ktoré dosť hlasno zavŕzgali. Spolu sme vošli dnu. Bol tam čudný zápach. Všade bol prach a pavučiny. Oči som mala už takmer zatvorené, ale stihla som si všimnúť zopár sviečok a starú posteľ.
Na nej jedinej neboli žiadne pavučiny, bola pekne ustlatá, akoby Dilen vedel, že som tak strašne unavená.
Prinútila som sa ešte otvoriť oči a zbadala som siluetu druhej postavy. Oči som dlho otvorené neudržala. Cítila som, ako padám. Spadla som na niečo veľmi mäkké a hneď som zaspala.

Tak trochu dlhšia kapitola.. rozdeľujem to podľa toho, ako mám jednotlivé momenty/scény napísané aj v knihe.. takže jedna kapitola je dlhá, druhá krátka a tak :DDD
 


Comments

1 gold-dream gold-dream | Web | 18. october 2013 at 20:25 | React

Je to super. Moc ma potešila dlhšia kapitola a je to také napííínavéé I ♥ it. Candy, vieš super písať! :)

2 Tessule Tessule | Web | 19. october 2013 at 12:25 | React

Krásné, těším se na další:) Je to jako od profesionála:)

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Reklama
Follow on Bloglovin

COPY ONLY WITH SOURCE !! | ~* Candy *~

Flag Counter
...